Vo štvrtok ráno s celou bandou sa stretávame na stanici, podaktorí ešte rýchlo naháňajú, čo zabudli, nasadáme, a fičíme. Cestovanie „žlutým“ je vskutku príjemné, neporovnateľné so ŽSR. Hlavne však aby bola wifina, inak môžeme ísť aj rebriňákom. Kdeže karty, šach ! Malé čierne krabičky v detských rukách sú predzvesťou „cibrenia“ vzájomnej verbálnej komunikácie.
Keď už trénerovi pretiekli nervy, tak vyhlásil zemepisnú súťaž. Avšak hneď po prvej bravúrnej odpovedi na otázku: „Čo je to tam za rieka?“ , ktorá znela s úplnou istotou „ Váh !!!„ ( išli sme práve okolo Labe ) to tréner radšej vzdal a zmenili sme záujmovú oblasť. A tak chalani, ktorí na to mali, sa predviedli so svojími príspevkami v prehliadke Hviezdoslavov Kubín. No a toto bolo vskutku skvelé ! Zabávali sa chalani, ale aj cestujúci v ostatných kupé. Skvelí basketbalisti, skvelí recitátori ! Škoda len, že niektorých chalanov ani táto fantastická humorná zábava nijako neoslovila a naďalej prštekmi mačkali tie svoje malé čierne obludy.
V cieľovej stanici nám skvelí českí rodičia odobrali bagáž a tak my sa môžeme vydať na obhliadku Prahy. Cez Václavák, okolo úplne nezaujímavého až brutálne nudného orloja až na Karlov most.
Počasie nám prialo, vskutku pekný jarný deň. A v Prahe je naozaj na čo pozerať.
Lenže POZOR! Tréner nám niečo sľúbil, už šlapeme dve hodiny a nič! Ale dočkali sme sa predsa len. Hurá! Vysnívaný mekáč! Cieľ našeho zájazdu! Odveký sen každého basketbalistu! Svätyňa najtajnejších prianí ! Mekka legendami opradená! Koncentrát čistej a nefalšovanej eufórie! Božské pokrmy! Labúžo! Nebo...!
Gurmánski znalci v modrých mikinách oceňujú chuť a kvalitu miestnych špecialít, decentným kývnutím hlavy pochvaľujú vycibrenú a lahodnú chuť každého jedla i nápoja. V tvárach sa im zračí obrovské nadšenie, zápal pre vec. Škoda len, že ten zápal a nadšenie zrodené pri konzumácií tohto blivajzu, sa už ďalej počas turnaja akosi neobjavoval, a to ani len v zápasoch.
Kalórií bolo až priveľa, teraz sa ich musíte zbaviť – ( ten tréner je ale ras, vole) – a tak davaj hore na Petřín. Stúpame hore okolo veľvyslanectiev , ktosi si pobrumkáva pesničku Láska je láská...... a okolo nás sa pomaličky vynára nádherná stovežatá , so všetkými svojimi krásami.
Hurá, konečne sme na vrchu. Zmenšená Eifelovka nás s poklonou víta a tak neváhame a šup na ňu.
Sme športovci a tak nejakých 299 schodov nám vôbec nedáva zabrať. Ten výhľad stojí za to!
No, lenže je tu ešte jedna zaujímavosť! Zrkadlový labyrint! To si nemôžeme nechať ujsť. Najskôr ešte krátke foto pred vstupom s erbami všetkých 4 častí bývalého Československa.
A poďme chytro dnu... No a následné „obludárium“ nás všetkých dovedie k hurónskemu smiechu.
A teraz hurá dole kopcom, na Hradčany. Domáci sprievodcovia sa nám príkladne venujú a rozprávajú nám všelijaké zaujímavosti o Prahe. Tých, čo to zaujíma, je však pramálo. Klasika.
A sme pri hradnej stráži, dokonca sa im podarí dobre trafeným vtipom aj jedného rozosmiať. Škoda len, že vzápätí ich iný čierny dobre že pažbou nerozháňa. Ale to tak bolo v našich zemiach vždy, do detí boli ochrancovia zákona vždycky hrdinovia.
Prichádzame na Sokol, rodičia si nás rozoberú a turnaj môže začať. Máme perfektnú komplet vybavenú šatňu. Dúfame, že budeme podávať rovnako perfektné výkony.
Hneď ráno hráme zápas proti našim kámošom, našim hostiteľom sokolíkom. Zápas sa vyvíja perfektne , celý čas vyhrávame. Ešte minútu pred koncom. Nakoniec sa ale šťastie priklonilo k bojovnejšiemu družstvu, ktoré nás v krásnom zápase porazilo tesne o 3 body. Nakoniec to bol zápas prvého s posledným, pričom sme s celkovým víťazom ohrali najlepší výsledok.
Popoludní nás čaká ďalší „starý známy“ súper – Šoproň. Nezačali sme síce najlepšie, ale stav sme otočili a cez polčas vyhrávame. Potom nám však akosi odišla morálka a po bezduchom druhom polčase sme radi, že to nakoniec je len 40 : 63.
Hold, bez srdca a bojovnosti to nejde. Slzy nám už vonkoncom nepomôžu.
No čo už, turnaj pokračuje, čakajú nás ďalšie zápasy. Dobre sa vyspať, prehry zahodiť za hlavu a ide sa ďalej.
Lenže tréner si pre nás vymyslel na večer ďalšiu zábavku. Neďaleko od telocvične sme navštívili perfektnú výstavu - Neviditeľní. Nemôžeme hovoriť, lebo sme to sľúbili, čo tam bolo, takže aspoň jeden záber :
SUPER !
V sobotu hráme zápas s ďalším z ľahších súperov, poľským Kormoránom. Zápas má rovnaký priebeh ako ten so Sokolom. Celý zápas vedieme, až takmer do konca. To vedenie ale nevieme udržať, nepremieňame v závere trestné hody, netakticky zahráme záver a tak odchádzame do šatne so zvesenými hlavami s tesnou porážkou o dva koše. V šatni je po kolená sĺz, všetci revú, nevieme prehru uniesť. Náš klasický emočný pochod - na palubovke nevieme poriadne zabojovať, dať do toho srdce, o to väčšieho ho dávame do prežívania prehry, do pocitu krivdy keď nás faulujú, keď rozhodca proti nám niečo zapíska, keď sa nám nedarí......celé zle. Ale asi to je hlboko zakorenené v našej mentalite. Iné družstvá tým zjavne netrpia.
Popoludní nastupujeme proti našemu najčastejšiemu rivalovi – hadíkom z Ostravy. Prišli bez svojich 7 najlepších borcov, takže máme šancu. Zápas je bojovný, dokonca aj z našej strany. Tak ako má byť. Keby sme tak hrali aj pred tým, nemuseli sme mať veru toľko prehier. Dokonca ustojíme aj dramatický záver a tak vyhrávame o 3 body. Radosť je obrovská, finále NBA šuviks. Niet sa čomu čudovať, po tých troch prehrách.
V nedeľu hráme posledný zápas s papierovo najslabším Pískom. Veríme si, ale len do polčasu. Potom klasicky skladáme zbrane a necháme sa svižnými chalanmi – sršníkmi – celkom ľahko prevalcovať. Pritom, keby sme tento zápas vyhrali, boli by sme celkovo druhý.
Áno, takýto bol ten turnaj vyrovnaný. Všetky družstvá boli veľmi silné, zápasy sa väčšinou skončili tesnými výsledkami. Štyri družstvá na druhom až piatom mieste skončili s rovnakým počtom bodov. Výborné, fantastické, veľmi prínosné. Žiadny z domácich súťažných zápasov sa nemôže s týmito porovnávať. Chalani opäť pokročili o veľký krok dopredu. A vlastne, veď väčšina z vás nás videla priamo v ohni, tí ostatní pri obrazovkách tvcom.
Ďakujeme všetkým, ktorí nás prišli do Prahy povzbudiť. Aj keď sme vám veľa radosti našimi výkonmi nepriniesli. Ale musíme aj prehrať, ba aj skončiť poslední. To všetko sa nám len do budúcna veľmi 
Tréner Kern
