V sobotu po zápase v Banskej Bystrici sa väčšia časť našej výpravy vybrala na kvalifikačný zápas našej ženskej reprezentácie do Popradu, kde naše dievčatá hostili Portugalské baby. Výlet nezačal práve najlepšie, nakoľko chalani mali v Bystrici sľúbený teplý obed v staničnej reštaurácií. Ale na stanicu sme po zápase dorazili o 15.05. a z technických príčin práve v sobotu zatvárali reštiku o 15 tej. Hoci tam personál bol a prosili sme ich o cca 20 obedov, nehrozí a bol som rád, že som nedostal po papuli. Ale tak to už u nás chodí, Welcome to Slovakia. Nevadí, zakúpili sme v automate bagetu a hurá ďalej. Vo Vrútkach sme sa odpútali od materskej lode a pokračovali rýchlikom na východ. Vo vlaku cestovali aj kadeti zo Spišskej, takže chalani si výdatne pokecali. V Poprade nás už na stanici čakali 3 taxíky, ktoré nás za smiešnu cenu 1,5 EUR odviezli rovno pred halu. Museli sme absolvovať prehliadku skoro ako na letisku, vyložiť z ruksakov stravu a fľaše a hor sa na zápas.
Privítala nás úžasná hala, nová, moderná, vysvietená, s nablýskanou palubovkou ako rovno z NBA. V Žiline sa nám môže o takej len snívať. Čo v Žiline, na celom Slovensku. V hľadisku cca 2 tisíc divákov, dokonca aj staré známe "žlté" baby zo Závodia. No a ako bonus dva rady pod nami Ľuboš Bartečko zo slávneho Demitrovho útoku z NHL, bez problémov dal každému autogram. Chalani si zažili skutočnú basketbalovú zápasovú atmosféru, muzika, džingle, povzbudzovanie, aj si z chuti zaskákali pri mexických vlnách. No a konečne teplá strava - vytúžený fantastický hot-dog v bufete, k tomu cola. Tréner všetko dovoľuje, však je po zápasoch. No a vrcholný ženský basketbal ako na dlani, vysoké vedenie našich o 20 bodov, vzápätí dramatické dotiahnutie portugalčaniek až na rozdiel 4 bodov, napätie, nervozita, nakoniec vysoké víťazstvo našich.
Po zápase sme sa presunuli za našu striedačku s prosíkom o spoločnú fotku s našou reprezentáciou. Kdežé ! Sme príliš naivní. Zdiaľky sme sa cvakli s pár babami, nič viac. A tak sme oslovili červeno zelené družstvo. Absolutne without any problem, tréner portugalčaniek nás zavolá napriek odporu usporiadateľov rovno k nim na polubovku, privíta, a jeho zverenkyne nám s úsmevom zapózujú. Super ! Fotíme sa s vysokými štíhlymi tmavšími babami, tľapkáme sa, podávame ruky, prehodíme pár slov. Pri odchode sa ešte odfotíme s našou rozohrávačkou Barborou Bálintovou, i veselou Maťou Kiššovou, nakoniec aj s "čajočkou" Luckou Turbovou.
"Naše" taxíky nás už čakajú pred halou, naskakujeme a hor sa späť nočným Popradom na stanicu. Milý šofér nám priniesol aj Sklenkyho vytratený mobil z predchádzajúcej furmanky - nezvyklé na slovenské pomery. Úprimne mu ďakujeme.
V bufete na krásnej podtatranskej stanici ešte chalani dopĺňajú zásoby na cestu a nastupujeme do vlaku. Tréner kráti cestu chalanom matematickými úlohami a tak sa ani nenazdáme a sme v Ružomberku, kde prichádzame hneď o dvoch hráčov. Samozrejme, že Sklenky opäť čosi vytratí. Za chvíľu sme už ale v Žiline, rozvážka domov, šup do postele a sladké oranžové sny. Chalani museli byť poriadne unavení , spali určite ako buchty, ale majú krásny zážitok na celý život.
tréner Kern
